CINEMAGRAPH

Formát gif vznikol v roku 1987. Predstavila ho spoločnosť CompuServe, ktorá bola od svojho vzniku v 1969 hlavným poskytovateľom komerčného online servisu v USA. Neskôr, v roku 1979 sa stala i prvou spoločnosťou, ktorá poskytovala samostatnú sieť a online servis bežným užívateľom, roky pred tým, než bol verejne spustený internet - čo bolo v 1991. Prvá verzia gifu, takzvaný GIF87a, sa však ešte veľmi nepodobal na gif, ako ho poznáme teraz. Šlo jednoducho o formát, ktorý dokázal uskladniť viacero obrázkov v jednom súbore. Dodnes sa používa jeho druhá verzia, GIF89a, vydaná o dva roky neskôr.

GIF89a obsahoval rozširujúce bloky: Blok rozšírenia grafiky (jeho súčasťou TimeDelay - v desatinných sekundách kedy má prezentácia pokračovať), Blok rozšírenia štandardného text (schopnosť uchovať okrem bitmapových aj textové info), Blok rozšírenia pre aplikáciu, Blok rozšírenia komentára (kam možno uložiť komentár s max.255 znakmi). TimeDelay v praxy umožnilo to, že sa jednotlivé obrázky, uložené v súbore, postupne prehrávali, čím vzniká animácia.

Po dobu ďalších 6 rokov sa každý gif zastavil na poslednom rámčeku, pretože CompuServe nastavil formát tak, aby sa animácia sa prehrala len raz. V 1993 prehliadač Mosaic ako prvý umožnil vkladať na webové stránky obrázky pomocou HTML (HyperText Markup Language), presnejšie vďaka tagu <img> navrhnutého Marcom Andreesenom. V 1994 Mosaic zmenil názov na Netscape Navigator a v decembri 1995 vyšla verzia Navigator 2.0 beta, rozšírená o Application Extension Blocks. Až toto rozšírenie dovolilo upresniť, koľkokrát sa má animácia opakovať. Dodnes všetky animované gify obsahuje reťazec NETSCAPE2.0, vďaka čomu sa automaticky opakujú (Baio 2014; Hudec 2003; Matějová 2014).

Gif je multiplatformný a jeho použitie nie je viazané na žiaden operačný systém, procesor ani graficku farbu. Dokumentácia má cca 30kB pre verziu GIF87a, 80kB pre verziu GIF89a čistého textu s ASCII tabulkami a diagrammi (Tišnovský 2006). Tento formát sa veľmi rozšíril aj vďaka internetu, pretože umožňoval postupné zobrazovanie obrázka už po načítaní 1/8 dát, zatiaľ čo iné formáty potrebovali na zobrazenie načítať celý súbor (Blišťan 2004).

Pri formáte gif rozlišujeme dve farebné palety - globálnu a lokálnu. Globálna (global color table) môže v súbore existovať maximálne raz a jej veľkosť (počet farieb) je zadaný v hlavičke popisujúcej logickú obrazovku. Lokálna paleta (local color table) môže byť priradená ku každému rámcu. Ak nie je prítomná ani globálna ani lokálna paleta, mal by prehliadajúci program použiť systémovú plaletu- v prípade webových prehliadačov takzvanú web-safe paletu (Tišňovský 2006a). 

Medzi 1987 až 94 došlo k rozšíreniu aj medzi bežných užívateľov a gif sa stal jedným zo štyroch formátov, ktoré bolo možné použiť pri publikovaní na web stránkach. Zvyšné boli XBM (historicky prvý formát na Webe, čiernobiely, dnes úplne zastaraný), BMP (má slabý komprimačný algoritmus, i dnes mnoho aplikácií pracuje s nekomprimovaným BMP) a JPEG (ktorý je stratový). V 1996 sa pridalo PNG (Tišnovský 2006b).

Istú dobu boli však s používaním gifu problémy, pretože na kompresnú techniku LZW, ktorú formát využíva, sa viazal patent. Najmä po 1999, kedy sa povinnosť platiť licenčné poplatky rozšírila aj na programy šírené zadarmo, sa vývojári delili na dve skupiny. Jedni verili, že situácia povedie k prechodu na PNG, druhí vraveli, že skôr, než sa PNG stihne dostatočne rozšíriť, vyprší účinnosť patentov na gif. K pravde mala bližšie druhá skupina a patent skončil v USA v 2003, v Európe v 2004 (Tišnovský 2006b).

Bezstratová dátová kompresia LZW (Lempel-Ziv-Welchova) je založená na slovníkovom kódovaní. „Algoritmus pracuje tak, že za chodu kompresného programu buduje dátový slovník fráz reťazcov dát nekomprimovaného súboru. Pokiaľ sa určitý podreťazec v slovníku nevyskytuje, zapíše sa nová kódová fráza do slovníka a potom je táto fráza zapísaná do komprimovaného výstupného súboru. Pokiaľ sa daný podreťazec v slovníku už vyskytuje, zapíše sa jeho fráza hneď do výstupu. - - Dekódovanie súboru je opačný proces“ (Peterková  2011, s. 16-17).

Pri gife tiež treba spomenúť spory o tom, ako sa má slovo gif vyslovovať. Inžinier Steve Wilhite, ktorý stál v 1987 za zrodom formátu prehlásil, že jediná správna výslovnosť má byť džif. Tak to bolo písané v špecifikácií a malo by sa to používať i napriek tomu, že Oxford English Dictionary uvádza správnosť výslovností oboch, mäkkého i tvrdého g (O´Leary 2013).

Okolo roku 2004 stránky s pevným obsahom začal striedať web taký, ako funguje dodnes - stal sa skôr priestorom pre zdieľanie, spoločnú tvorbu obsahu. Hranice medzi tvorcom webu a používateľom sa zmazávali, výzor stránky zmenil charakter. Starému webu prischol retronym Web 1.0, v protiklade k takzvanému Webu 2.0, ktorý ho vystriedal. I keď nie je žiadna pevná hranica vymedzená definíciami, vo všeobecnosti možno badať rozdiel, že vo Webe 1.0 bola väčšina užívateľov konzumentmi obsahu, zatiaľ čo Web 2.0 má demokratický charakter - internet je často priestorom kde si skupiny jednotlivcov navzájom vymieňajú nejaký obsah (text, audio, video...), používajú tagy, komentáre, odkazy atď (Cormode & Krishnamurthy 2008).

V 90. rokoch boli animované gify jedným z mála spôsobov, ako oživiť vtedajšie jednotvárne webové stránky tvorené čisto textom. S nástupom webu 2.0 upadli do zabudnutia ako relikvia webdizajnu predošlej generácie. V strede minulého desaťročia bola istá doba, kedy sa ich popularita navrátila v podobe nehybných grafík, zvyčajne slov a obrázkov na priesvitnom pozadí a s typickým trblietavým efektom.  Všadeprítomné boli na stránkach ako MySpace. Veľká renesancia gifu ale nastala začiatkom tohto desaťročia. Užívatelia našli nové uplatnenia vychádzajúce z pozitív formátu – je pútavejší a má väčšiu výpovednú hodnotu než statický obrázok, ale na rozdiel od videa naň netreba klikať, je ľahšie prenosný, bez zvuku a dostáva sa hneď k pointe.

Gif možno nájsť ako reklamné bannery na webstránkach, ako Reaction gif (novodobá náhrada smajlíkov, používanie gifov na vyjadrenie svojich emócií v digitálnej konverzácií), rôzne uplatnenie pre formát našli nielen bežný užívatelia internetu, ale aj umelci, marketéri, či dokonca žurnalisti. Príkladom môže byť live-giffovanie amerických prezidentských volieb pre Guardian, alebo reporty Letných Olympijských hier pre časopis The Atlantic Wire v 2012. Práve tento rok priniesol veľký rozmach gifov. Oxford American Dictionaries dokonca zvolilo GIF (slovesný tvar, v našom preklade gifovať = tvoriť gifový súbor) za Slovo roku 2012 (Oxford Dictionaries US 2012).

Príťažlivé na gifoch je ich hospodárenie - okamžite sa dostanú k pointe. V presnom momente, keď človek pocíti impulz pretočiť späť a pustiť odznova, slučka sa reštartuje práve tam, kde treba. Za dve minúty,  počas ktorých by sa nám načítavalo virálne video, si stihneme pozrieť najlepšie časti z 15 rozličných virálnych videí. Gif je teda ideálnym médiom tejto doby, pre ktorú je charakteristická vysoká úroveň netrpezlivosti. Gif nám totiž pomáha dokonca i mrhať čas efektívnejšie (Weiner 2010).

Ešte aj jeho nedokonalosti môžu byť plusom. Formát z 80. rokov neschopný, vykresliť komplexné farby, apeluje na fetiš nedokonalosti a retro nostalgiu, ktorá v posledných rokoch stála za návratom popularity vinylových platní a polaroidových fotografií. Napriek tomu, že nám technológie umožňujú kvalitu ako nikdy pred tým, platíme za aplikácie, ktoré piesni pridajú šum a pukanie platne, resp. videu čiernobiely efekt filmu 20-tych, alebo 8 mm filmu 60-tych rokov. Pre grafické a textové editory sťahujeme písma s historickým nádychom, HD fotografie upravujeme, aby vyzerali ako nasnímané nespoľahlivým plastovým fotoaparátom (Weiner 2010).

Mnohí teda pripisujú návrat gifu i tomu, že sa hlavnými tvorcami obsahov na webe stali ľudia vyrastajúci v 90-tych rokoch. Tí teraz majú moc priviesť späť internetový trend, ktorý si pamätajú z detstva, či dokonca  zaviesť do každodenného života kus mágie z kníh, s ktorými vyrastali. Nie je náhoda, že gify a cinemagraphy zvyknú byť prirovnávané k pohyblivým fotografiám z novín Denný Prorok, známych zo ságy Harry Potter od J. K. Rowlingovej.

ZDROJE:

BAIO, Andy. 2014. ‘JIF’ Is the Format. ‘GIF’ Is the Culture [online]. [cit. 2016-03-21]. Dostupné na: https://medium.com/message/jif-is-the-format-gif-is-the-culture-af8673796c44#.qnngj7x5y

BLIŠŤAN, Peter. 2004. Úvod do počítačovej grafiky a CAD systémov. Košice : Edičné stredisko / AMS - F BERG, 2004. 67 s. ISBN 80-8073-249- 3. 

CORMODE, Gramham - KEISHNAMURTHY Balachander. 2008. Key differences between Web 1.0 and Web 2.0. In First Monday [online]. 2008, vol. 13, no. 6  [cit. 2016-03-27]. Dostupné na internete: http://firstmonday.org/ojs/index.php/fm/article/view/2125/1972

HUDEC, Peter. 2003. GIF [online]. [cit. 2016-03-21]. Dostupné na: http://projects.hudecof.net/diplomovka/online/ucebnica/html/format_gif.html

MATĚJOVÁ, Alina. 2014. GIF art: Od grafického formátu až po etablované umění: diplomová práca. BRNO : MU. 2014. 90 s.

O´LEARY, Amy. 2013. An Honor for the Creator of the GIF [online]. [cit. 2016-03-21]. Dostupné na: http://bits.blogs.nytimes.com/2013/05/21/an-honor-for-the-creator-of-the-gif/

Oxford Dictionaries US Word of the Year: ‘GIF’ [online]. 2012. [cit. 2016-03-21]. Dostupné na: http://blog.oxforddictionaries.com/press-releases/us-word-of-the-year-2012/

PETERKOVÁ, Andrea. 2011. Kompresia grafických formátov fotografií: bakalárska práca. Trnava : MTF STU. 2011. 40 s.

TIŠNOVSKÝ, Pavel. 2006a. Pravda a mýty o GIFu [online]. [cit. 2016-03-27]. Dostupné na: http://www.root.cz/clanky/pravda-a-myty-o-gifu/#ic=serial-box&icc=text-title

TIŠNOVSKÝ, Pavel. 2006b. Případ GIF [online]. [cit. 2016-03-27]. Dostupné na: http://www.root.cz/clanky/pripad-gif/

WEINER, Jonah. 2010. Christina Hendricks on an Endless Loop [online]. [cit. 2016-03-24]. Dostupné na:  http://www.slate.com/articles/arts/culturebox/2010/10/christina_hendricks_on_an_endless_loop.html