CINEMAGRAPH

V 1824 doktor Peter Mark Roget skúmal podstatu ľudského vnímania pohybu a zistil, že kvôli nedokonalosti ľudského oka človek nevníma množstvo oddelených nehybných obrázkov, ale plynulý neprerušený obraz. Tento jav nazval ´Zotrvačnosť zrakového vnemu´ a mnohí inovátori v 19. storočí na ňom začali stavať  svoje vynálezy (Mišíková a kol. 2015).

Prístroje Fenakistoskop (vynašiel v 1829 Belgičan Joseph Plateau), či Zoetrop (tiež známy ako Daedaleum, vynašiel v 1833 William Horner), slúžili ako atrakcia, alebo hračka. Na podobnom princípe fungoval i Praxinoskop, ktorý v 1877 vynašiel Charles-Émile Reynaud. John Barnes Linnett si dal v 1868 patentovať Flip book (vtedy ju zval Kineograf), malú knižku, na ktorej stránkach sú pozmenené obrázky a rýchlym prelistovaním ich vnímame ako animáciu. Populárne boli i mechanické prehrávače Flipbookov: Mutoskop, patentovaný Hermannom Caslerom v 1895, či Kinora bratov Lumièrovcov z 1897 (Marshall 2015;  Motion pictures 2015; Dees 2011).

Čo sa animácií vzniknutých zachytávaním reality týka, pionierom bol fotograf a vynálezca Eadweard Muybridge. Ten je známy predovšetkým sériou fotografií/animáciou Kôň v pohybe (správny názov Cválajúca Sallie Gardner). Legenda vraví, že jej vznik podmienila stávka bývalého guvernéra Kalifornie (a chovateľa koní) Lelanda Stanforda so susedom o 25 tisíc dolárov ohľadne toho, či sa v určitom štádiu konského pohybu nedotýka zeme ani jedna z jeho nôh. Keďže šlo o pohyb príliš rýchly, než aby ho dokázalo zachytiť ľudské oko, dovtedy toto tvrdenie nikto nespochybňoval. Najmä v maliarstve bolo zvykom, že sa cválajúce kone zobrazovali vždy aspoň s jednou nohou na zemi. Stadford s týmto tvrdením nesúhlasil a najal si Muybridgea, aby teóriu vyvrátil. Nie je síce isté, či stávka skutočne existovala, ale nech už bol dôvod akýkoľvek, Muybridge strávil 6 rokov (tj. 1873-76) vymýšľaním fotografických prístrojov a postupov. Pri dostihovej trati postavil drevenú búdku s 24 fotografickými prístrojmi v pravidelných rozstupoch napojených na šnúrky natiahnuté cez dráhu, ktoré kôň za jazdy postupne pretrhával (Stejskalová 2014).

Sám Muybridge potom vymyslel Zoopraxiskop (1879), ktorý možno považovať za jeden z prvých filmových projektorov. V 1880 prvýkrát premietal pohybujúce sa obrázky na plátno, keď prednášal na Kalifornskej škole umenia (Stejskalová 2014).

Muybridge sa poznal s i T. A. Edisonom, ktorý sa podobnej problematike venoval. V 1891 Edisonov zamestnanec W. K. L. Dickson vynašiel Kinetoskop, prvé zariadenie, na ktorom by bolo možné pozerať filmy. Ďalej je to už známa história filmu. Léon Bouly v 1892 vynašiel Kinematograf (cinématographe), ktorý slúžil ako kamera i  projektor. Bratia Auguste a Louis Lumièrovci si v 1895 patentovali jeho vylepšenú verziu a koncom roku sa udialo prvé verejné filmové premietanie. Kinematograf si neskôr kúpil i George Mélièse, ktorý založil prvý filmový ateliér, produkčnú firmu a experimentoval s filmovými trikmi (Marshall 2015; Motion pictures 2015; Stejskalová 2014).

ZDROJE:

DEES, Liz. 2015. [online]. The Mutoscope,the Kinematoscope and the Kinora [cit. 2016-04-10]. Dostupné na: https://lizdeesma.wordpress.com/2011/11/04/the-mutoscopethe-kinematoscope-and-the-kinora/

MARSHALL, Kelli. 2015. Animated gifs: A throwback to cinema´s beginnings [online]. [cit. 2015-12-30]. Dostupné na: http://daily.jstor.org/animated-gifs-a-throwback-to-cinemas-beginnings/

MIŠÍKOVÁ, K. a kol. 2015. Kapitoly z dejín svetového filmu [online]. Bratislava : Vysoká škola múzických umení [cit. 2016-04-09]. ISBN 978-80-89439-72-0. Dostupné na: http://www.vsmu.sk/page19/styled-5/files/SKRIPTA_DEJINY_ISBN.pdf

Motion Pictures [online]. 2015. [cit. 2016-04-09]. Dostupné na: https://annabellal476i2.wordpress.com/tag/camera-obscura-principle/

STEJSKALOVÁ, Jana. 2014. Vliv fotografií Edwearda Muybridge na další generace umělců [online]. [cit. 2016-03-24]. Dostupné na: http://janastejskalova.eu/files/Muybridge_esej.pdf